Motorhead bol jedinečný svojím sci-fi vzhľadom. Trať sa vinula popri mohutných betónových stavbách, pouličné lampy sa márne snažili prekonať všadeprítomný smog a okolo míňate nočné kluby ponorené v neónoch sprevádzané búšiacou hudbou. Chýbal len noodle bar!
Kým slávnejšie hry ako Wipeout opustili kolesá úplne, Motorhead sa mohol pochváliť fyzikou jazdy inšpirovanou simulátormi. Správne ovládanie bolo kľúčové, pretože aj najmenšia chyba mohla znamenať koniec preteku. Aspoň nebolo treba obávať sa riadených striel.
Zaujímavou technickou vlastnosťou hry bola možnosť zvýšiť plynulosť grafiky redukovaním počtu súperov. Aj keď šlo o šikovný trik na uľahčenie hrania, hra sa hrala skvelo aj pri nižšej snímkovacej rýchlosti.
Soundtrack Motorheadu prekvapil elektronickou a trance hudbou, na rozdiel od očakávanej drsnej rockovej atmosféry, ktorú by Lemmyho fanúšikovia možno očakávali.
Zhrnutie: Motorhead priniesol pútavú kombináciu noir estetiky, prepracovanej jazdnej fyziky a netradičných technických možností, pričom ukázal, aké fascinujúce môžu byť závodné hry v dystopickom svete.
