Eddie Jordan nebol len šéfom tímu. Bol skutočným charakterom a najlepším rozprávačom, akého som stretol. Vedel rozpoznať talent na míle ďaleko – napríklad Michaela Schumachera – a zároveň si mohol zanedlho robiť žarty s mechanikmi. Viedol svoj tím ako rockovú kapelu na turné: charizmatický, chaotický a s obrovským srdcom. Jeho duch je cítiť v súčasnom tíme Aston Martin, kde ešte stále niekoľko jeho verných zamestnancov pracuje.
F1 prežíva zlaté časy a priťahuje milióny nových fanúšikov. Avšak, s tým prichádza veľká technologická a finančná vlna, ktorá zhladzuje povrch celej scenérie. Riziko je, že prestaneme hovoriť celú pravdu zo strachu pred korporátnymi šéfmi a sociálnymi médiami.
Eddie sa nikdy nebál povedať, čo si myslí. Poháňal ho silný zmysel pre spravodlivosť. Napríklad, keď sa dozvedel, že iný šéf tímu bol ku mne neslušný kvôli nedorozumeniu, Eddie okamžite zasiahol a požadoval ospravedlnenie. Eddie bol občas aj nevypočítateľný a chybný, ale práve to z neho robilo skutočného človeka.
Nedávno poslal rodinné video na Vianoce, kde všetci spievali a hrali na hudobné nástroje. Eddie stál nesebecky v pozadí, nechávajúc svojich blízkych zaujať popredné miesto.
Ako F1 stúpa do nových výšin, nezabúdajme, že osobnosti ako Eddie sú nenahraditeľné. Šport bude naďalej oslnivý a veľkolepý, no bez Eddieho bude o niečo menej odvážny a zmätený.
Zhrnutie: Eddie Jordan bol jedinečnou postavou v F1, ktorá nám pripomínala, že šport je nielen o dátach, ale aj o ľuďoch, vášni a rizikách. Jeho odchod zanecháva prázdno, ktoré je ťažké zaplniť, pretože jeho nezameniteľná osobnosť je presne to, čo F1 potrebuje.
