Minulý piatok večer sa so svojou schopnosťou trúbenia rozlúčil Mondeo známe ako Alan, sprevádzané vernou skupinou priateľov a rodiny. Majiteľom tohto auta je tiež muž menom Alan. Ten si spomína na množstvo milých momentov: „Trúbil na autá, aby im poďakoval za cestu, alebo na deti, aby vedeli, že je bezpečné prejsť. Dokázal prekrásne zachytiť pocity v jednoduchom zaznení klaksónu.“
Alan (človek) odhaduje, že za svoju existenciu na britských cestách Mondeo stihlo skutočne zažiariť viac ako štvrť milióna krát svojím trúbením. „Jednoduchý klaksón mohol vyjadriť všetko - vďaku, lásku, smútok. Aj túžbu vystrašiť cyklistu,“ spomínal Alan.
Posledné zatrúbenie sa nieslo v duchu súhlasu a pokoja. Čiperný parp dotváral atmosféru zmierenia. Návrhy, ako by sa Mondeo mohlo 'znovu oživiť', boli rázne odmietnuté. Paula Spannering, odborníčka na automechaniku, tiež vyhlásila: „Auto bez klaksónu je ako kostol bez zvona.“
„Honk je podstatou auta,“ dodáva Spannering, pripomínajúc právne aspekty britského Kódexu diaľnic. Bez zvučného klaksónu by sme stratili mnohé zo šarmu a identity, ktorá patrí k automobilom ako významnému kultúrnemu odkazu.
Alanovo Mondeo pripomína nielen hodnotu, ktorú kladieme na zdánlivo banálne veci, ale aj to, koľko rozmerov môže mať jednoduchý klaksón v živote auta i jeho vodiča.
